Veľmi častým trápením rodičov i detí pri kreslení a písaní je bolesť ruky. Pri kreslení a písaní má byť ruka uvoľnená, má sa pohybovať celá a pohyb má byť plynulý. Nie je žiadnym tajomstvom, že grafomotorika je komplexný proces, ktorý zapája pohyb i poznávacie funkcie CNS. Často zdôrazňujem, že pri odstraňovaní bolesti ruky pri kreslení a písaní, treba myslieť na celé telo a zásady správneho sedenia. Ale čo keď to jednoducho nejde?
Metóda senzorickej integrácie upriamuje našu pozornosť na telesné zmysly. Tie dôležité sú tri:
Toto je taký veľmi zjednodušený pohľad, ale pre ľahšiu zrozumiteľnosť využiteľný.
Svaly a pohyb zohrávajú dôležitú rolu pri podpore slabej grafomotoriky. Dnes sa moja pozornosť zúži na dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú bolesť ruky pri písaní. Do hlavnej úlohy som obsadila propriorecepciu.
Propriorecepcia je telesný zmysel, ktorý spracováva informácie zo svalov, kĺbov a šliach. Vďaka propriorecepcii vieme aj so zavretými očami, kde sa napríklad nachádza naša ruka, v akej polohe je a vieme, čo musíme robiť, aby sme jej polohu zmenili.
Nepracuje samostatne. Intenzívne spolupracuje s rovnovážnym (vestibulárnym) a hmatovým (taktilným) systémom.
Vďaka propriorecepcii vnímame svoje telo v interakcii (čiže cítime polohu svojho tela a jednotlivé časti), ale aj v interakcii s okolitým prostredím.
A v neposlednom rade práve vďaka propriorecepcii pri kreslení a písaní:
Všetko toto (a nielen to) ovplyvňuje grafomotorický pohyb, aby sme v konečnom dôsledku necítili bolesť a kŕč pri kreslení a písaní.
Ak by sme sa podrobnejšie pozreli na príčiny bolesti pri kreslení a písaní, tak by sme mohli spomenúť.
Izolované pohyby prstov sú dôležité pre úhľadnosť. Zabezpečujú presnosť pri vedení stopy kresby a písma. Palec a jeho opozitné postavenie poskytuje stabilitu úchopu. Izolované pohyby svalov ruky zas zabezpečujú schopnosť viesť izolovane pohyby ruky, ramena a pritom zanechať zvyšok tela v pokoji. Telo je bez zbytočných pohybov.
Ja som týmito procesmi fascinovaná. Baví ma ísť hlbšie k podstate problémov a metóda senzorickej integrácie mi v tom pomáha.
Ak vás zaujíma ako pri učení zapájať senzorické stratégie, tak veľa podobných prepojení vo vzťahu ku grafomotorike a pozornosti vysvetľujem vo videokurze Učte sa doma s väčšou ľahkosťou.
Možno vám teraz napadne otázka „A čo s tým?“ či „Ako sa v tom vyznať?“ a „Čo môžem urobiť?“. Verím, že pre vás budem mať dobrú správu. Vnímam to tak, že ak chcete, tak môžete. V podstate môžete urobiť dve veci. Ich výber vychádza z intenzity ťažkostí, ktoré vaše dieťa pri písaní má.
Ja sa s vami podelím o moje obľúbené aktivity, ktoré často predkladám deťom v CentreDys a sprevádzali v predškolskom veku aj tie moje.
Budete potrebovať: korkovú podložku (alebo niečo mäkké ako napr. kartón), farebný papier, biely papier s jednoduchým obrázkom (veľký úspech majú emotikony), pripínačku, lepiacu pásku
Postup je jednoduchý. Na korkovú podložku dajte farebný papier, naň dajte biely papier s nakresleným emotikonom. Dieťa prepichuje obrázok. Ak je to moc ťažké, pomôžte si podlepením papierom. Zdvíhanie papiera môže byť pre dieťa s ťažkosťami frustrujúce. Hotový obrázok si deti môžu nalepiť na okno. Je to pekná dekorácia, zvlášť počas letných a slnečných dní.
Obľúbený motív je dozrievanie ovocia (na obr. jablko). Dieťa je inštruované, aby vyfarbilo jabĺčko, ktoré ešte nedozrelo. Druhé jabĺčko má byť zrelé. Je vhodné, aby deti vedome vnímali aká intenzita je im prirodzená. Aby boli podporované vo vnímaní rozdielov v pocite v ruky pri jemnom vyfarbovaní a pri silnejšom prítlaku.
Umelecká technika, kedy pod papier podložíte niečo štrukturované. Kresbou po papieri sa pretlačí vzor. Následne viete obrázok ľubovoľne dokresliť či dozdobiť pečiatkami a nálepkami. Veľmi často som na to využívala prototyp kartičiek s hmatovými číslami a budem využívať aj ten originál 🙂
PS: pretože moje deti nie sú doma, použila som vlastnú ilustračnú kresbu. Ak sa vám obrázky zdajú moc suché, je to tým. Moja nápaditosť sa s tou detskou nedá porovnať.