Naše zmysly spolupracujú, aby nám pomohli porozumieť a reagovať na okolie. Pomáhajú nám dozvedieť sa viac o okolitom svete a o našom tele. Výsledkom tejto spolupráce je činnosť. Čokoľvek chceme spraviť je výsledkom spolupráce zmyslov.

Poznáme sedem zmyslov a päť z nich má veľký vplyv na schopnosť učiť sa. Zmysly môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

• MIMO-TELOVÉ ZMYSLY (informujú nás o okolitom svete)
  • zrakové vnímanie,
  • sluchové vnímanie,
  • čuch.
• TELESNÉ ZMYSLY (informujú nás o našom tele)
  • vestibulárny zmysel – informuje nás o pohybe a rovnováhe,
  • propriorecepcia – informuje nás o svaloch, kĺboch či polohe tela,
  • hmat,
  • chuť.

Čo myslíte, ktoré zmysly majú najväčší vplyv na učenie?

Predstavte si, že chcete kresliť alebo písať. Potrebujeme zrakové vnímanie, aby sme dokázali vnímať tvary a mohli sa pozerať na papier. Potrebujeme aj sluchové vnímanie, aby sme dokázali vnímať diktované slovo alebo inštrukciu „Deti, teraz nakreslite slnko“. Určite na to potrebujeme držať ceruzku, k čomu využívame spoluprácu hmatu a svalov. Ak chceme viesť čiaru, potrebujeme spoluprácu hmatu, zraku, svalov a pohyb ruky. Aby čiaru bolo vidieť musíme mať odhad sily akou tlačíme ceruzku. A naše ruky musia spolupracovať, pretože každá robí niečo iné. Tá dominantná vedie ceruzku a tá nedominantná pridŕža papier, aby neutekal.

Takže, ktoré zmysly sú podľa vás kľúčové? Sú to telesné zmysly (teda okrem chuti). Prekvapené? Prekvapení? Ja som veru prekvapená bola. Kým som neabsolvovala kurz v metóde senzorickej integrácie netušila som o ich veľkom význame.

Pravda je však taká, že úplne na všetko, čo chceme robiť, potrebujeme využiť telo. A teda hmat, propriorecepcia a vestibulárny systém sú nutnou podmienkou, aby sme boli schopné a schopní sa čokoľvek naučiť.

Senzorická integrácia

Schopnosť zorganizovať a efektívne využívať telesné zmysly sa nazýva senzorická integrácia. Ak majú deti túto schopnosť oslabenú, nedokážu správne interpretovať zmyslové informácie z okolia. Vtedy môžeme vidieť oslabenú pozornosť, zbytočné chyby, motorický nepokoj alebo nešikovnosť. Avšak prejavy sa dotýkajú aj emocionality detí. Oslabená senzorická integrácia sa môže prejavovať aj ako výbušnosť, sklon k nespokojnosti, ľahostajnosť či nezáujem.

Senzorická integrácia môže mať súvis s vývinovými poruchami. Podľa výskumov:

• 80% detí s poruchou autistického spektra majú ťažkosti so senzorickou integráciou,
• 50 % detí s poruchou pozornosti (ADHD/ADD) a poruchami učenia sa (dyslexia, dysgrafia, dyspraxia) majú ťažkosti so senzorickou integráciou,
• časť detí, ktoré vykazujú znaky poruchy pozornosti alebo učenia sa, majú v skutočnosti „len“ poruchu senzorickej integrácie. Možno poznáte tie deti, ktoré nemajú ťažkosti tak výrazné, aby to stačilo na diagnózu a napriek tomu majú ťažkosti s učením sa.

Pomoc je na dosah

Metóda senzorickej integrácie môže pomôcť odhaliť dôležitú príčinu ťažkostí Vašeho dieťaťa. Ak chcete vedieť, či môže mať podiel na ťažkostiach, ktorým čelíte, spravte si senzorický profil.  Rada vám pomôžem zistiť viac. Alebo pokiaľ chcete využívať poznatky tejto metódy pri učení sa doma, je tu pre Vás videokurz Učte sa doma s väčšou ľahkosťou. Dovoľte si využiť metódu senzorickej integrácie vo svoj prospech.